CITÁTY

Svätý Pius X. (1903 - 1914) - pápežom bol vyše 11 rokov

  Dvadsiate storočie sa vyznačuje mnohými veľkými pápežmi, ktorí vrátili tomuto vznešenému úradu predchádzajúcu vážnosť a ich postoje si získali sympatie k mnohým spoločenským a politickým údalostiam. Úctu a obdiv získali aj u ľudí, ktorí boli mimo Cirkvi.  Jeho občianske meno bolo Giuseppe Melchiorre Sarto.

  Narodil sa 2. júna 1835 v Riese (Treviso). Za pápeža bol zvolený 4. augusta 1903. 

  Zomrel 20. augusta 1914. Pochovaný je pod oltárom obetovania v Bazilike svätého Petra.

Hoci pápež Pius X. bol v mnohých smeroch veľmi konzervatívny, ako ho hodnotili mnohí jeho súčasníci, bol jedným z najkonštruktívnejších reformných pápežov vôbec. Keďže to bol človek láskavého a úprimného srdca, získal si mnohých. Preto jeho vyhlásenie za blahoslaveného (3. júna 1951)  a za svätého (29. mája 1954) bolo želaním všetkých, ktorí ho poznali. Tak po vyše tristo rokoch bol na pápežskom stolci opäť pápež - svätec (posledným svätcom bol pápež Pius V. (zomrel v r. 1572). 

Benedikt XV. (1914 - 1922) - pontifikát trval 7 a pol roka

Pápež Benedikt XV., občianskym menom Giacomo della Chiesa sa narodil 21. novembra 1854 v Janove. Za pápeža bol zvolený 3. septembra 1914. 

 Jeho pontifikát bol zložitý pre veľmi ťažkú situáciu počas prvej svetovej vojny. Avšak aj vo vojnových časoch sa usiloval byť otcom všetkých kresťanov. Jeho hlas o zmierenie žiaľ, zanikol vo vojnovom chaose. 

  Benedikt XV. si zaslúžil označenie "misionársky pápež" pre iniciatívy v tomto smere. Tu podporoval zvlášť výchovu hierarchie z domorodého obyvateľstva. 

V povojnovej Europe v mnohých štátoch pocítili hmotnú pomoc, ktorú sprostredkoval tento veľký pápež. Turci mu ako prejav vďaky  v Istanbule postavili pomník s nápisom: "Veľkému pápežovi tragickej doby Benediktovi XV., dobrodincovi národov bez rozdielu národnosti a viery, na znamenie vďačnosti." Zomrel 22. januára 1922 . Je pochovaný v Bazilike svätého Petra.

Pius XI. (1922 - 1939) - pontifikát trval 17 rokov

  Pius XI., ktorý na rímskych univerzitách získal tri doktoráty, do svojho zvolenia pôsobil v diplomatických službách (1919 - 1921) v Poľsku aj ako milánsky arcibiskup.  Za pápeža bol zvolený 6. februára 1922. Jeho prvým verejným činom bolo udelenie požehnania Urbi et orbi z balkóna Baziliky svätého Petra, čo bolo zmierlivé gesto voči talianskej vláde, ktoré od pádu pápežského štátu (1870) neurobil nijaký pápež. 

  Pápež Pius XI., občianským menom Achille Ratti sa narodil 31. mája 1857 v Desiu pri Miláne. Svojím postojom  sa usiloval dokázať, že Cirkev sa má aktívne podieľať na činnosti spoločnosti, nie sa od nej izolovať. 

Pontifikát pápeža Pia XI. je poznačený aj násilným prejavom voči kresťanstvu v rozličných častiach sveta. Na ukrutnosti komunizmu reagoval okrem iného aj enciklikou Divini Redemptoris (19. marca 1937), kde ostro odsúdil ateistický komunizmus. Kruté  prenasledovanie Katolíckej cirkvi prebiehalo v tomto období aj v Mexiku Aj Španielsko po páde kráľovskej dynastie zachvátila vlna nenávisti voči Cirkvi (1931). Prenasledovanie Katolíckej cirkvi sa v Španielsku skončilo až v roku 1939.  

Pius XII. (1939 - 1958) - pontifikát trval približne 18 a pol roka)

  Eugenio Pacelli sa narodil 2. marca 1876 v Ríme. Za pápeža bol zvolený 2. marca 1939.

  Keďže bol "vojnovým" pápežom, vzal si príklad zo svojho predchodcu Benedikta XV. a usiloval sa zobrať na seba starostlivosť o obete vojny. Preto vo svojich príhovoroch, hlavne vo vianočných posolstvách, nabádal svet k pokoju.Pápež Pius XII. podal diplomatickou cestou asi 60 protestov proti zločinom. Hitler vraj o ňom povedal: "Pius XII.? To je jediný človek, ktorý mi vždy protirečil a nikdy neposlúchal."

  Po skončení druhej svetovej vojny často prejavoval starostlivosť a súcit s obeťami vojny. Podporoval právo národov na samourčenie, ale odmietal násilie, triedny boj a zdôrazňoval bratstvo národov.  

  Pri vykopávkach pod Bazilikou svätého Petra pod jeho záštitou bol objavený hrob svätého Petra.  

  Počas  celého svojho pontifikátu sa zdržiaval len v Ríme alebo v letnom sídle Castel Gandolfo. Jeho najdlhšou cestou bola cesta do  Santa Maria di Galeria vzdialenej 27 km od Ríma, kde 27. októbra 1957 otvoril novú rozhlasovú stanicu Radio Vaticana.

Zomrel 9. októbra  1958.Pochovaný je v Bazilike svätého  Petra.

Blahoslavený Ján XXIII. (1958 - 1963) - pontifikát trval 4 roky a 8 mesiacov)

  Nástupcom Pia XII. sa stal benátsky patriarcha Angelo Roncalli, narodený 25. novembra 1881 v Sotto il Monte (Bergamo).

  Pracoval v diplomatických službách vo viacerých štátoch. Po zvolení 28. októbra 1958 si zobral za úlohu nielen usporiadať záležitosti Rímskej diecézy ako jej biskup, ale 11. októbra 1962 vyhlásil a tiež otvoril druhý vatikánsky koncil. Zriadil komisiu pre revíziu cirkevného práva.

  Zomrel po prvom zasadaní dvadsiateho prvého všeobecného koncilu 3. júna 1963 . Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 2000. 

Do histórie Cirkvi vošiel ako láskavý a úprimne otcovský, ktorý napriek svojej učenosti a znalosti cudzích jazykov nikdy nezabudol na svoj skromný roľnícky pôvod a ku každému sa vedel znížiť. 

Pavol VI. (1963 - 1978) - pontifikát trval 15 rokov a približne 2 mesiace

  Giovanni Battista Montini sa narodil 26. septembra 1897 v mestečku Concesio pri Brescii.  Za pápeža bol zvolený 21. júna 1963. Zomrel na sviatok Premenenia Pána 6.  augusta 1978  v Castel Gandolfe.

  Od čias pápeža Pia VII. bol prvým pápežom, ktorý opustil Rím a navštívil veriacich v mnohých štátoch Európy, ale aj v Amerike, Ázií a v Austrálii. V rozdelenom svete sa snažil byť zjednotiteľom v duchu spravodlivosti  a pokoja.

 Významným krokom smerom k Slovensku bolo, že 30. decembra 1977  apoštolskou konštitúciou Praescriptionum Sacrosancti oddelil územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy, určil hranice biskupstiev na Slovensku. Konštitúciou Qui divino zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu s metropolitným sídlom v Trnave.

  Dal postaviť  známu Sálu Nervi, pomenovanú podľa architekta, ktorý ju navrhol na stredajšie pápežské audiencie (dnes Aula Pavla VI.). 

Ján Pavol I. (1978) - pontifikát trval iba 33 dní

  Pontikát Albina Lucianiho (26. august - 28. september 1978), ktorý si zvolil mená svojich predchodcov (bol prvým pápežom, ktorý si zvolil dve mená), bol krátky. Ján Pavol I. naznačil smerovanie pápežskej služby v nasledujúcom období, čo naplno prejavil slovanský pápež poľského pôvodu.

 Albino Luciani sa narodil 17. októbra 1912 v Canale d´Agordo (Belluno). V roku 1958 bol menovaný za biskupa Vittoria Veneta. V roku 1969 ho Pavol VI. vymenoval za patriarchu Benátok. Nosil jednoduchú čiernu reverendu a pre každého,kto sa naňho obrátil , našiel utešujúce slová. Len málokto myslel na to, že by Luciani mohol byť zvolený za pápeža. 

  Keď sa  novozvolený pápež prvýkrát objeavil na balkóne Baziliky svätého Petra, pre mnohých to bolo prekvapenie. Pri prvom udelení požehnania Urbi et orbi porušil stáročnú tradíciu a predniesol krátky , veľmi úprimný príhovor. Vysvetlil, prečo si vybral dve mená. Chcel sa opierať o svojich dvoch predchodcov, ktorých si veľmi vážil. 

Zomrel na infarkt 28. septembra 1978. Neuveriteľnú správu o jeho smrti oznámili svetu týmito slovami: "Dnes ráno, 29. septembra 1978 o piatej hodine a dridsiatej minúte osobitný sekretár pápeža po tom, čo nenašiel  Svätého Otca v kaplnke súkromného apartmánu, kde sa zvyčajne v tomto čase zdržiaval, šiel ho hľadať do jeho izby a tam ho našiel mŕtveho v posteli, so zažatou lampou, ako keby čítal."  Ján Pavol I. je pochovaný vo vtikánskych hrobkách Baziliky svätého Petra.

Blahoslavený Ján Pavol II.  (1978 - 2005) - pontifikát trval 26 rokov a takmer pol roka

  Karol Wojtyla sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach pri Krakove. Pre všeobecnú Cirkev bol známy ako krakovský arcibikup a aktívny účastník Druhého vatikánskeho koncilu. Je prvým pápežom  poľského původu a po 455 rokoch prvým netalianskym pápežom (od čias Hadriána VI. /1522-1523/).

  V úvodnom príhovore po svojom zvolení 16. októbra 1978 sa nový pápež kardinálom otvorene zaviazal "rozvážne, no rázne" plniť nariadenia Druhého vatikánskeho koncilu. Dňa 18. októbra 1978 pred diplomatickým zborom Vatikánu povedal, že jeho úlohou je byť "svedkom univerzálnej lásky".

  Pápež Ján Pavol II. vyhlásil za patrónov Europy svätých Cyrila a Metoda (1980). Vo vzťahu ku Slovensku okrem iného zriadiť Východnú slovenskú provinciu so sídlom v Košiciach (1995), Gréckokatolícku slovenskú cirkevnú eparchiu v Kanade a na Slovensku (1997). Jeho návštevy na Slovensku v rokoch 1990, 1995 a 2003 sa stretli s veľkým nadšením tak u katolíkov, ako aj u iných kresťanov, ba dokonca aj u neveriacich. 

Zomrel po ťažkej chorobe 2. apríla 2005. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. dňa 1. mája 2011.

 Benedikt XVI. (2005) - začiatok pontifikátu

Joseph Ratzinger sa nrodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn v rodine komisára žandárstva.

  Kňažskú vysviacku prijal ako dvadsařštyriročný. V roku 1953 ukončil štúdium filozofie a teológie na univerzite v Mníchove.

  Od roku 1962 do roku 1965 sa ako teologický poradca kolínskeho arcibiskupa zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile a jeho vystúpenia mu vyniesli povesť progresívneho duchovného. Pápež Pavol VI. ho v roku 1977 menoval za arcibiskupa Mníchova a Freisingu a za kardinála.

Na pápežský stolec kardinála Josepha Ratzingera zvolili 19. apríla 2005 a prijal meno Benedikt XVI..  

František I. (2013) - začiatok pontifikátu

Novým pápežom sa stal 76-ročný Argentínčan Jorge Mario Bergoglio. Nástupca Benedikta XVI. sa narodil 17. decembra v Buenos Aires. Pochádza z rodiny s piatimi deťmi, pričom jeho otec pracoval ako železničiar.

Absolvoval štúdium inžinierskych vied a neskôr vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Kňažskú vysviacku prijal v roku 1969. V rokoch 1973 – 1979 bol provinciálom rádu. Pôsobil aj ako rektor teologickej fakulty San Miguel a bol aj profesorom v Argentíne.

V júni 1992 bol vymenovaný za titulárneho biskupa z Aucy a svätiaceho biskupa z Buenos Aires. Od roku 1997 pôsobil ako arcibiskup-koadjútor.

Od februára 1998 sa stal arcibiskupom. O 3 roky neskôr mu kardinálsky titul udelil pápež Ján Pavol II.

Členom Pápežskej rady pre rodinu sa stal v máji 2001. O rok neskôr sa stal členom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.

Bergoglio bol favoritom na pápeža aj v roku 2005, keď po smrti Jána Pavla II. zvolili za hlavu katolíckej cirkvi vtedajšieho nemeckého kardinála Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI. Argentínčan podľa agentúry AP vtedy v jednom z kôl získal druhý najvyšší počet hlasov a takmer zasadol na Petrov stolec.

Do práce jazdil zásadne mestskou hromadnou dopravou a bol tiež častým návštevníkom chudobných slumov v okolí argentínskej metropoly Buenos Aires. Považujú ho tiež za prívrženca moderného prúdu v katolíckej cirkvi, ktorá má v Latinskej Amerike ešte konzervatívnejšiu povesť ako v Európe.

Podľa jeho osobného životopisca Sergia Rubina často kritizoval svojich kolegov z cirkvi za to, že nenasledujú príklad Ježiša Krista. Úlohu katolíckej cirkvi Bergoglio vidí najmä v pastoračnej činnosti a oslovovaní neveriacich žijúcich často v ťažkých sociálnych podmienkach.

Nový pápež je podľa znalcov Vatikánu známy svojou skromnosťou, čo prirodzene vyplýva z jeho pôsobenia v Jezuitskom ráde. Na rozdiel od ostatných kardinálov údajne odmietal luxus, ktorý je s touto druhou najvyššou cirkevnou funkciou spojený.


Na americkom  kontinente žije vôbec najväčšia komunita katolíkov. Celkovo sa ku katolicizmu hlási na celom svete asi 1,2 miliardy ľudí, pričom len v Strednej a Južnej Amerike je to viac ako 500 miliónov.

Nová 266. hlava katolíckej cirkvi si ako prvá v histórii zvolila meno František a odteraz ho budú oslovovať František I.