NEZABÚDAJ NA RADOSŤ
UMENIE ŽIVOTA
Mám rád ľudí, čo žijú v mojom okolí.
Mám rád radosť, a preto radosť ku mne prichádza.
Mám rád priateľstvo, a preto žnem hviezdy.
A tak je môj deň plný blaženosti.
Nepotrebujem niečo vlastniť,
aby som sa z toho mohol tešiť.
Jestvuje toľko prekvapení, toľko dobra,
keď hľadím na malé veci
a na malých, jednoduchých ľudí.
Jestvuje toľko zázrakov,
ktoré môžem odhaliť
s otvorenými aj so zatvorenými očami.
Umenie života je vidieť toto:
Vo všetkých veciach
je ukrytá spomienka
na stratený raj.
NEBO NA ZEMI
Viem, že nie je ľahké
dostať sa do neba.
No viem aj to, že to nie je možné,
ak nebo nepríde k nám.
Nebo sa začína na zemi, všade tam,
kde sa z ľudí stávajú priatelia,
kde vládne priateľskosť a dobrota,
kde je radosť vzájomná.
Na každom nebi však bývajú aj mraky.
Nie vždy mám dobrú náladu.
Priateľstvá zvädnú,
ako kvety.
Nemusí ma to zarmucovať.
Nie je to neriešiteľný problém.
Polejem ich vodou,
a ony opäť ožijú.
Život je vzrušujúce dobrodružstvo
s Bohom a s človekom
vo svete svetla a temnoty.
NEMÁM ŠŤASTIE
Mnohí si myslia, že život je ako lotéria – a práve oni si nevytiahli ten správny lós. Sú presvedčení o tom – a to je ešte horšie -, že sused, ten, šťastlivec, ten čo sa viac teší, ten lepší lós dostal. No zasa až také veľké rozdiely medzi tými lósmi nie sú. Rozdiel je v tom, ako sa človek na ten svoj lós pozerá. A to už ovplyvňuje každý sám.
Stretol som mnohých ľudí. Načúval som ich najhlbšie tajomstvá. Každý človek bol iný. Ani jeden nemal pri sebe onen veľký lós, ono bezchybné šťastie. Všetci však čosi mali: nešťastie, ťarchu, ranu. Veriaci to volajú kríž. Ostatní tomu hovoria: Nemám šťastie. Boli medzi nimi niektorí, čo napriek všetkému utrpeniu ostali šťastní a radostní. Iní rezignovali, keď sa im priťažilo, keď sa niečo nepodarilo. Zážitky boli neraz na oboch stranách presne tie isté, výsledky však boli celkom odlišné.
Život je ako lotéria.
No aj my sami môžeme
pre výhru mnoho vykonať.
TAK BLÍZKO
Keď sa ustavične sťažujem, ide to so mnou čoraz väčšmi z kopca. S čiernymi myšlienkami sa nado mnou sťahujú čoraz hustejšie mraky nešťastia. Musím žiť dnes. Čo bolo, bolo – na tom už predsa nič nezmením. Len si nechať otvorený malý priezor na pekné spomienky a netrápiť sa pre zajtrajšok.
Čo mám dnes v rukách?
Svoje zdravie.
Slnko na oblohe.
Jedlo a pitie.
Dieťa, ktoré sa na mňa usmeje.
Kvet doma na stole.
Možno hľadám šťastie
príliš ďaleko.
Je to ako s okuliarmi.
Nevidím ich,
a pritom ich mám na nose.
Tak blízko!
NAJLEPŠIA ÚTECHA V NÚDZI
Všetko vydržíš, ak máš po boku priateľa, aj keď ti nemôže ponúknuť viac než slovo či stisk ruky. Priateľ v živote je ako chlieb a víno – dobrodenie. Priateľ je v živote najlepšia útecha v každej núdzi. Priateľ je pravá ľudská dobrota, v ktorej cítiť náznak božskej dobroty.
Prečo raz v nedeľu istý muž zvolal: „Som zúfalý! Už nechcem žiť! Všetky úspory som dal psychiatrovi, na lieky, a keď ich miniem, aj tak bude všetko po starom.“ Prečo raz vo štvrtok jedna žena povedala: „Nehovorte mi, že robím hlúposti. Mám štyri deti. Mám všetko, no života mám po krk.“
Nebol tam azda nikto, nijaký priateľ, blízky človek, kto by ich povzbudil, keď stratili pôdu pod nohami? Len psychiater na to nestačí. Ani samotné lieky nepomôžu. A pritom stačí tak málo: len trochu prostej ľudskej náklonnosti a dobroty, aby sa zúfalý človek opäť postavil na nohy a našiel nádej.
PRIATEĽSTVO
Priateľská láska.
Láska, ktorá vedie k svetlu,
k pokoju, k hlbokej radosti.
Nič nechce pre seba.
Druhému ponecháva slobodu.
A hoci sa prejavuje telesne,
niet v nej štipky egoizmu.
Kto si chce toho druhého privlastniť ako dajakú vec, iba sám pre seba, pre svoje uspokojenie, zahubí toho, koho vraj miluje. Zničí priateľstvo. Zrejme nikdy nebudeme schopní celkom rýdzeho priateľstva, musíme sa však o to aspoň usilovať.
Verím v človeka
a vždy budem,
tak ako verím v prírodu
a vždy budem,
keď vidím, ako uprostred púšte
rozkvitol kvietok.
AUTOR: Phil Bosmans: Nezabúdaj na radosť
