SULLY PRUDHOMME prvý nositeľ Nobelovej ceny za literatúru - myšlienky o láske a priateľstve
Sully Prudhomme (1839-1907), prvý nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1901), začal rad slávnych nobelovcov L. N. Tolstoj, Sienkiewicz, Ibsen, Björnson, Carducci, Mistral, France, Hauptmann. Tejto pocty sa mu dostalo pre reflexívne hodnoty poézie v ktorej zovšeobecnil svoj náhľad na človeka ako vesmírny fenomén.
Básnik – mysliteľ, je psychológom ľudskej duše, preto sú v jeho tvorbe vždy na prvom mieste kratšie básne so silným reflexívnym nábojom. Prudhomme vytvoril nielen hudbu slov, ale aj hudbu myšlienok. Napriek opakujúcim sa prehrám v živote je jeho poézia optimistická. Ľud prijíma jeho spev, lebo básnikovou poémou je ľudská elégia. Preto nesmie byť báseň čisto individuálna, životopisná, ale predovšetkým ľudská. Najznámejšie diela: Puknutá váza (báseň), zbierka básni Samoty, Myšlienky, Intímny denník...
Myšlienky:
Ak ženu milujeme, je nám príjemná aj jej láska. Ak ju nemilujeme, jej láska nám je na ťarchu, necháva nás ľahostajnými. Byť milovaný neznamená nič, ak sami nemilujeme.
Naozaj neviem , čo je mučivejšie pre citlivého muža: nebyť milovaný, keď sám miluje, alebo byť milovaný, keď sám nemiluje.
Ak sa do nás ešte nikto nezamiloval, predstavujeme si, že aj láska najškaredšej ženy by nás urobila šťastnými, ale v tomto sa dočkáme sklamania.
Milovať - je všedné, nemilovať sa – vzácne. Láska je zákon, vzájomnosť lásky – náhoda.
Láska by bola božská, aj keby z nej nebol iný úžitok ako ten, že dáva cenu najbezvýznamnejšej veci.
Črepy lásky nikto nepozliepa, keď už obsiahla svoju podstatu, môže zaniknúť.
Žiarlivosť je clom lásky. Ustavične sliedi za niečím, s čím by sme sa mali priznať. Ale aký tovar to pašuje a aké hanebné sú jej poplatky! V podstate ich každý prijíma, ale nikto ich neuznáva. Koľko ráz jej ponúkli kľúče aj bez pýtania a ona sa nebránila a vzala si ich.
V pravej láske je dôvera jediným útočišťom pred žiarlivosťou.
V sporoch lásky má vždy výhodu ten, kto je ľahostajnejší, pretože iba on je schopný rozmýšľať, pravdu má vždy bezcitnejší.
Zväzkom vždy strácame na nezávislosti, čo získavame v láske. Rozchod však nikdy nevráti späť do nezávislosti, o čo nás odobral v láske... Preto by sme sa mali viazať s najväčšou opatrnosťou, ale na to prídeme prineskoro.
Dvorenie je obchod, láska je obeť.
Meno milovanej ženy nie je slovo ako ostatné, má vlastnú tvár, život, je nežné a sväté. Môžeme ho vyrieknuť len so sklopenými očami a pošepky, tváriac sa pritom roztržito, lebo sa vyslovuje tak ťažko, akoby nieslo na sebe indiskrétne znamenia našej lásky a zrádzalo ju. Ale i tak sme šťastní, keď ho počujme, pretože je viac ako zvuk, stáva sa hlasom. Ak ho napíšeme, prepožičiavame mu tvár tej, ktorú milujeme...
Láska je potomstvo, ktoré sa vnucuje.
Nežnosť je pre lásku tým, čím je pôvab pre krásu. Nežnosť je pôvabom lásky.
Keď premýšľame o tom, že byť milovaný znamená mať pri sebe bytosť, ktorá nám chce len to najlepšie a celkom sa nám odovzdáva, uvedomíme si cenu lásky, najmä uprostred čoraz egoistickejšej spoločnosti.
Prvý muž, ktorý sa pokúsil nájsť v manželstve šťastie na celý život, bol určite alebo veľmi trúfalý, alebo veľmi zamilovaný.
Ak sa neodvážime povedať : „Vždy ťa budem ľúbiť“, nemilujeme, ale ak to povieme, ponúkame tým manželstvo.
Hľa, ako vyzerá manželstvo podľa zákonníkov: zákon vyhĺbi do života manželov dve rovnobežné priamky a povie im: „Kráčajte medzi týmito dvoma čiarami, môže sa tu stretávať, ale zakazuje sa vám odtiaľto vyjsť.“
Toho, koho máme radi priateľskou láskou, si želám vidieť šťastného. Koho milujeme láskou mileneckou, by sme chceli vidieť v ťažkostiach, aby sme ho z nich mohli dostať. Šťastie druhého nás teší len vtedy ak sme jeho pôvodcami.
V láske je egoizmus, v priateľstve ho niet. Láska požičiava, priateľstvo dáva.
Priateľstvo spôsobuje, že milujeme život, láska, že chceme okúsiť smrť.
Láska nás rozvráti, priateľstvo znova postaví na nohy.
Láska je väčšia ako priateľstvo, lebo ho vie nahradiť. Ale priateľstvo stojí vyššie ako láska, lebo ním sa môžeme utešiť, keď láska pominie.
Milenci žiadajú jeden od druhého šťastie, priatelia si ho dávajú.
Priateľstvo je samo osebe šťastím, láska si naň nárokuje.
Láska je vždy náročná, priateľstvo vždy nezištné.
Priateľstvo samo je dokonalou vecou.
Cítim hlboké priateľstvo k ľuďom, ktorých by som dnes nemohol mať rád, keby som ich nebol poznal od detstva. Aj podľa toho vidím, ako zvyk vplýva na naše náklonnosti. Nie je to preto, že človek je vo svojej podstate dobrý?
Mocní tohto sveta milujú bez úcty a spravidla si niekoho vážia bez priateľstva, lebo na jednej strane hľadajú pochlebovača, ktorým pohŕdajú, a na strane druhej ich pokoruje autorita, ktorú obdivujú.
Najspoľahlivejšou mierou našej lásky je čas, ktorý sme jej venovali.
Aj najlepšiemu priateľovi sa môžeme sprotiviť. Matku môžeme len zarmútiť, ale nikdy sa jej nesprotivíme.
