(Sv.)Terézia rozpráva s nádychom humoru
„V našom spoločenstve je sestra, ktorá má talent nepáčiť sa mi vo všetkom. Jej spôsoby, slová, povaha mi išli na nervy... Povedala som si, že láska nesmie spočívať v citoch, ale v činoch. Začala som teda robiť pre tú sestru to, čo by som bola robila pre osobu, ktorú mám veľmi rada. Zakaždým, keď som ju stretla, modlila som sa za ňu... obetujúc Bohu všetky jej ... zásluhy... Usilovala som sa preukazovať je rozličné služby, a keď som mala pokušenie odpovedať jej neprívetivo, uspokojila som sa s tým, že som sa na ňu čo najláskavejšie usmiala... Je lepšie nechať každému jeho mienku, ako nástojiť na svojom a škriepiť sa ... Keď bol môj odpor priprudký, zutekala som...“
Ani len netušila, čo k nej cítim... Jedného dňa mi povedala: “Čo vás tak ku mne priťahuje? Pri každom pohľade na mňa sa usmejete!“
No nielen tá sestra, ale aj celý dom pokladal ich vzťah za srdečné priateľstvo...
Úryvok z knihy: Svätá Terézia z Lisieux – životopis, reedícia knihy: Svetlo z LIsieux
Autor: Anton Hlinka
